Bookzin

Internet  vecí  ide zmeniť  pôvod  vecí?

Meniace sa veci /2005/ je „kniha o vytvorených veciach“. Je to esej Brucea Sterlinga o designe, veciach. Dlhá esej o tom ako možno premiestňovať veci z veku vecí a gizmos do veku „spimes“.  MIT Press, ISBN 0-262-69326-7.

Esej patrí do žánru non-fiction, avšak je v nej cítiť myseľ, ktorá náleží do sveta sci-fi, opustila ho a vstupuje do sveta reálnych vecí, pričom ich menenie sa jej nedarí...  Článok o nej bol uverejnený v Le Monde.

Najprv preklad z francúzštiny:

Bruce Sterling: Meniace sa veci

Spisovateľ sci-fi Bruce Sterling sa vrátil ku „Spimes“ , ktorých definoval vo svojej knihe /v roku 2005 pod názvom Zábavné veci/  ako vzťah medzi vesmírom/space/ a časom/time/. Tento neologizmus popisuje jednu z kategórií  vecí,  ktoré  sám klasifikuje.. A to sú artefakty/jednoduché umelé objekty vyrobené rukou človeka, kus po kuse, v miestnom merítku, fungujúce na energiu svalov/,  stroje /veci zložité, kalibrované, zložené z mnohých kusov, ktorých zdroj elektrického napájania nie je ani človek ani zviera/, výrobky/veci masovej výroby/ a gizmos /veci nestabilné, modifikovateľné používateľom, programovateľné, krátkodobé/.

Pre svojho autora sú „Spimes“ vyrobené veci, ktorých informačná štruktúra je  neodolateľné široká a bohatá, ktoré sú stvorené ako inkarnácia matérie v nemateriálnom systéme. Les Spimes sú dané, od začiatku do konca ich existencie. Sú vložené na monitor, digitálne vyrobené a vtiahnuté do  priestoru a času počas celého  svojho pozemského života. Les Spimes sú trvanlivé, schopné zlepšenia, exkluzívne nezistiteľné a zložené z materiálov, ktoré môžu byť a budú reinkorporované do toku výroby Spimov budúcich. V infraštruktúre Spimov, indivíduami sú zberači/wranglers, čo pochádza od argotického výrazu to wrangle, čo značí hašteriť sa, útočiť na niekoho/.

Ale pre Sterlinga je to tvar, ktorý vyjadruje najlepšie to, čo je Spime, táto teória o informačnej všadeprítomnosti. Pretože preňho je to predsa teória podstatná už v čase jej zrodu, Spimeovia boli nápad z  laboratória , ktorý sa uviedol v existenciu.

Pre vývoj Spimov je treba predovšetkým mať  prehľad dodržiac plán. Zároveň treba porozumieť  to aktívne, čo dovoľuje vidieť to, čo sa nevidieva. Treba mať moc spájať vlastnosti a vnímanie objektov, ktoré menia neviditeľno. Tu je ťažký problém  ozrejmiť si  „viac ako som si nikdy nepredstavoval. „, dôvodí BS. Nemyslel som si, že v internete vecí, veci sa kladú práve tak aby sa tvárili ako internet.

Výrobcovia sú zvyknutí robiť veci, ktoré sa rozoznávajú jedna druhou.  Ale kde je tu skladateľ? Potrebujú  identitu rovnako? Nie je tak jednoduché spájať vlastnosti a pocity. Tieto objekty, ktoré sa podobajú, ako tie čo vidno objavovať sa čím ďalej tým viac , sú cudzie, znepokojujúce, v imidži BBC Olinda, toto rádio, ktoré zahŕňa funkcie naraz fyzické a logické, ktoré evokujú súčasne designéra Matta Jonesa. Nová podstata týchto objektov kladie otázku  o poznaní,  či internet sám sa môže stať predmetom.

V tomto internete vecí, výroba je dôležitá, dodáva BS. Výroba osobná/na spôsob „urob si sám“/ nemôže byť dominantnou industriálnou  taktikou  ale pripadá mi, že moc produkcie „na kolene“  vytvára náš vzťah k úžitkovým veciam, personalizáciu , ktorú dovoľuje,  tvorivú moc, ktorá oslobodzuje.

Pravdaže, internet vecí  favorizuje  vystopovateľnosť. Je to technológia vlastniaca mocné temné zóny, sociálne destabilizujúce, sumarizuje autor, ktorý vždy oceňoval ambivalentnosť technológií.

Tieto technológie sú povolané meniť výskum, pretože mocné technológie sú skryté za jednoduchými prepojeniami ako ukazuje Google.  Problém je vedieť aká transparentnosť sa žiada? Bude možné vygúgliť našu bielizeň? Ideme  vymýšľať  nástroje hľadania alebo rozhodovania ? Nástroje nakupovania alebo formuláre žiadostí? Ktoré temné zóny chceme zobudiť v našich sociétach?  Ktoré sú tie, ktoré zostanú?

Hubert  Guillaud

*  *  *

Dlho som čakala, kým v Le Monde uvoľnia tento článok, ktorý som raz zalinkovala ale potom ho zaradili medzi abonované články. Keďže nemám dodnes abonentku na čítanie platených článkov, potešila som sa, že to konečne uvoľnili.

Chcem sa teda vyjadriť na tému Bruce Sterling a jeho esej.  Všetko by bolo fajn, keby sa význam dielka nepreceňoval až tak, že jeho spisovateľ sa dostane do Le Monde.

Možno sa čitateľovi, ktorý čítaval bookzin, bude zdať , že sa rúham svojmu idolu scifíčkovskému, no po preklade mi došlo, že BS asi dochádza dych. Teória vecí, ako ju formuloval BS mi pripomína hranie sa malého chlapca na dospeláka.  Teória vecí nie je nič iné len inak prerozprávaný reálny svet spolu s tým virtuálnym. Opísať dva druhy priestorov, v ktorých žije,  vymyslenou terminológiou  je len akési vymýšľanie pasce na myši.  Popletený fanúšik sci-fi  si môže chvíľu myslieť, že je to špecialitka stvorená mimoriadnou invenciou autora.

No fanúšikovia sci-fi nie sú hlupáci, dôjde im to pomerne skoro.  Hlbokú myšlienku v Teórii vecí ako ju uverejnil Le Monde“,  netreba čakať.  Popis problému s internetom zasahujúcim do života jeho užívateľov  sa mi javí byť skôr problémom marketingovým a obchodným, možno s pridaním psychológie reklamy, avšak nejaká hlbšia myšlienka sa o tento text  neobtrela. Nehádam sa, každý má právo formulovať názory a dať si ich publikovať v Le Monde, ak má dostatočne silné renomé.

 V texte je cítiť snahu BS o iný pohľad na tie isté veci, no zostalo to len mlátením prázdnej slamy.  Samotný tento článok je dôkazom ako svet vecí v čase a priestore,-spimes-, dokáže popliesť hlavu skúseným redaktorom v špičkovom denníku, ako dokáže vystúpiť z virtuálneho sveta aby zasiahol do procesu tvorby vecí v reálnom živote.

Považujem esej" Meniace sa veci" za veľmi šikovný Sterlingov marketingový trik, ktorý chce sústrediť pozornosť na jeho posledné romány. Podpora predaja je to, v čom sa BS výborne zorientoval.

Nakoniec,  priznávam sa, že jeho predošlú tvorbu budem aj naďalej čítať, veď aj majster tesár sa raz utne keď sa skríži s fabrikátorom reklamy.

  ©čokomilka