Bookzin

Prekúsala som sa štyrmi knihami od Georga R.R.Martina. Krvavá intelektuálna potrava. Akoby to nestačilo, čo som už dokázala vydržať, dozvedám sa od služobne staršej čitateľky tohto holokaustovo–magického seriálu, že to je ešte nič a ďalší diel, ktorý je na ceste, počtom úmrtí vysoko prečísluje doterajšie.

Boj o tróny je maso. Množstvá postáv navlečených v podrobne opísaných historických brneniach z dôb ranného stredoveku, množstvo detailne premyslených erbov a nákladných dvorských kostýmov  kompletizuje  mnohohlavý komparz s presnými rodokmeňmi rodov preľudňujúci stredne veľké kráľovstvo kdesi na severozápade imaginárneho sveta a zároveň ho aj vysokou rýchlosťou vyľudňujúci.

Veľa základných protagonistov príbehu, podľa ktorých sú pomenované jednotlivé kapitoly,  má zväčša  výborne premyslené charakterové profily, ich príbehy sa odvíjajú s veľkou fantáziou(sú aj výnimky), no títo zväčša stále robia len to jediné. Spôsobujú holokaust v ríši Siedmich kráľovstiev a inde.

Preto hľadať akékoľvek posolstvo v tejto knižke nemá zmysel.(zatiaľ) Pokiaľ  sa  nebojácny konzument tohto opusu vyžíva v stredovekých zbraniach, turnajoch, vojenskej stratégii a celkovom kolorite stredovekej krajiny podfarbenej strachom z budúcej deväťročnej zimy, uspokojí tu svoje tajné potreby naplno.

Žáner fantasy je tu používaný zatiaľ len okrajovo. Inštitúcia Nočnej hliadky bojujúcej s neznámymi javmi obživnutých mŕtvol, hovoriacich stromov a čudných tieňov ho má naplno zastúpiť. Autor rešpektujúc  evolúciu myslenia a náboženstva vymyslel asi tri či štyri existujúce náboženské systémy plus nejaké vo vzdialenejších krajinách fiktívnej Dothrákie a jej okolia.

Fantázia vo vytváraní mien, názvov a kultúr je zrejme uňho najvýraznejšou črtou tvorby. Tým sa stáva jeho produkt bohatý a spletitý, no zároveň je pekne rozdelený do kapitol, v ktorých by mali  dominovať postavy pomenované v ich názvoch a dej pokračuje  s dôrazom na ne. 

Zaujímavým javom sú časové posuny medzi jednotlivými kapitolami, kde sa často zmení uhoľ pohľadu na deje a to, čo bolo dôležité pre predošlú postavu, sa stáva vedľajšou dejovou líniou alebo sa na to robia len narážky. Pridáva to pestrosť a gumuje možnú nudu, no niekedy spôsobuje sklamanie, že postava či dejové vlákno, ktoré si čitateľ obľúbil, prestávajú byť dôležité.

Zaujímavo fantazijne modelované postavy príbehu sú natoľko životaschopné románovej existencie, že sa čitateľ nevdojak stáva fanúšikom vybraných sympaťákov a býva aj často sklamaný, keď sa meno danej postavy dlho nezjavuje v nadpise kapitol.

 Nepravidelnosť a striedanie dejových vlákien, zmena ich dôležitosti či potlačenie už naznačeného rozvinutia deja je neobvyklým javom v stavbe príbehu historickej fantasy. Veľká väčšina autorov nás už navykla na klasickú dramatickú štruktúru. Preto nepravidelne štrukturovaná pavučina dejových línií ma na chvíľu vyviedla z rovnováhy. Napätie sa takto zvykne vytratiť, keď no najmenej očakávame. Kladná vlastnosť tohto miešania rytmov a dôrazov však nenechá čitateľa nudiť sa čo môže viesť k definitívnemu založeniu knižky medzi staré noviny.(u mňa).

Napriek niektorým mojim výhradám je tento text prudko čitateľsky príťažlivý práve pre dojem naozajstnej reality, detailne opísané prírodné scenérie, spôsob boja, subjektívne emócie postavy či vzťahy a intrigy na dvore a medzi jednotlivými rodmi.  Pohltil ma, vcucol do svojej skutočnosti, presvedčil, že autor citovo prežíval dej v texte, kde s odvahou  použil aj svoje magické nástroje tvorcu fantasy a prirodzene ich integroval do tých správnych miest v deji. Magickosť nevyhnutne potrebná  pre žáner fantasy sa tu podáva s rozmyslom a skromne, ako v dobrej kuchyni silné korenie. Len štipky a vo vhodnom zladení s jednotlivými zložkami.

Zaujímavým symbolom sa v románe javí byť Múr, za ktorým končí kráľovstvo a začína sa vlasť divokých ľudí a čudných javov, kde ešte žijú staré magické rituály, čarodejníci a kde ľudia ešte stále poznajú prastaré kúzla a hrozby s nimi spojené. Za Múrom je krajina fantasy, pred múrom hardmetalový reálny stredovek. Symbol hranice medzi dvoma kultúrami mi pripomenul Berlínsky múr.  V tomto prípade však múr znamená aj pochybnosť, čo je lepšie, či staré vedomosti prírodných kmeňov zostávajúce na druhej strane neochudobňujú sociálne rozvinutejší a štrukturovanejší štát na opačnej strane.  Čo mi to pripomína? 

O napätie v románe sa stará pomaly stupňovaný chaos v kráľovstve, ktorý vrcholí vo vojne viacerých kráľov na začiatku dlhej zimy, keď by sa mali všetci pripraviť nielen na deväťročný ľad a mráz ale i na vpád čudných bytostí a tieňov spoza Múru. Táto hrozba je akútnejšia vtedy, keď sa rozpadá rodina sídliaca  na severe, ktorá obvykle obstaráva ochranu kráľovstva pred divokými nájazdníkmi a riadi prácu Nočnej hliadky na Múre.

Dodávam, že táto fantasy nie je vhodná pre maloleté nevyzreté bytosti. Dotýka sa nielen témy smrti temer na každej strane ale i problému krvismilstva, sadizmu a otvorene opisovaného sexu, pričom mnohí aktéri sú maloleté postavičky, čo je síce v súlade so stredovekými reáliami ale nie novovekými konvenciami.

 Ako čitateľ iste pochopil, stala som sa fanynkou tohto predlhého románu-zatiaľ pentalógie. Obdivujem Georgea Martina za jeho mravenčiu obrovitú prácu s textom a jeho majstrovstvo pri háčkovaní zložitého vzoru obrazu príbehu.

 Pokračovanie dám, až keď budem mať zase načítané...