|
|
Čitatelia poézie sú zvláštny kmeň konzumentov krásnej literatúry. Ak si odmyslím špeciálny podkmeň tých, ktorí navyše aj tvoria, nielen čítajú, i tak ich stále zostáva dosť. Autori poézie nie sú mediálne a komerčne v centre záujmu a tým bývajú aj marketingovo podceňovaní, pretože vydávanie poézie je znevýhodňované hlavne ekonomicky. Tak sa teda stáva, že si nakoniec autor musí vziať knižky pod pazuchu a ísť ich ponúkať po kamarátoch a známych, ktorí patria do jeho kmeňa. Touto cestou sa ku mne dostala fyzicky kniha, o ktorej chcem dnes prehodiť zopár slov.
Osemdesiat básní je v nej zoskupených do zbierky, ktorá je prvotinou mladého slovenského básnika Martina Chudíka. Nie je to však môj prvý kontakt s jeho tvorbou. Mala som možnosť, ostatne takisto ju mohla mať aj verejnosť, sledovať vývoj mladého autora niekoľko rokov, od jeho prvých rýmov, keď nesmelo publikoval pod nickom "martins". Dnes mám pocit ako astronóm, ktorý sledoval v kozme zrod novej planéty. Poznám všetky štádiá, ktorými sa preklikal, prerozprával, premlčal a prerecitoval, kým sa ocitol so svojou zbierkou básní pod pazuchou.
Jeho verše na mňa pôsobia placho. Sú distingvované, oprostené od postmodernej „civilnosti", ktorá nerozoznáva hranicu medzi úprimnosťou a vulgárnosťou, nekričia ale šepkajú, znejú ako spoveď a nie revolučný manifest. Pretože vydávajú svedectvo o subtílnych procesoch lásky. Pretože si všímajú nanočastice tajomného toku intimity medzi mužom a ženou.
Básne nie sú prekomplikované, ani prehnane psychologizujúce. Kľúčové pojmy v nich sú výstižné a presné, klince po hlavičke sú v tomto prípade udreté na jeden krát bez toho, aby si autor klepol po prstoch. Úspornosť a presnosť vyjadrení spojená s jasnou víziou témy a myšlienky tak čitateľa nekladie pred dilemu, ako a z akej hĺbky má loviť to, čo mu autor zdieľa. Napriek tomu, viazané verše nie sú povrchné, nútia zamyslieť sa, básnické obrazy správne poskladať do ich významu.
Básne v prvej časti nazvanej „Šepkanie" majú na sebe ešte rosu chlapčenskej bezstarostnosti, vôle skôr zažívať ako analyzovať, dosahovať „zmyselné brehy, nahliadnuť na dno, ktoré ťa zdobí..." (báseň „Na tvoje zmysly").
V druhej časti „Tulák" sa city stávajú hlbšie, tienistejšie, „myseľ hrá rolu oddaného nepriateľa" (báseň Derniéra).
Erató lietala nad hlavou martinsa často a usilovne, invencia mu nechýbala a každá jedna slza múzy odkvapnutá do jeho knižky hádže briliantové fazety.
Náhrdelník poetických perál, ktoré autor trpezlivo ponavliekal, vyleštil a zviazal, pôsobí kultivovane, nevtieravo a opravdivo. Ten, kto má rád mikropohľady a nie vševesmírne pravdy si na poézii Martina Chudíka nasýti potrebu krásnej literatúry v jej pôvodnom význame.
Kniha má pevnú väzbu, biely papier a jemné perokresby Henriety Dudekovej a je opatrená doslovom Igora Hochela. Pekný darček.
Martin Chudík, Ukryté v dotykoch, vydal VSSS, Bratislava, rok 2013, 99 strán, ISBN 978-80-8061-696-0
text čokomilka
Komentáre