Mojmíra Némethová je čerstvá debutantka, študentka tretieho ročníka žurnalistiky, ktorá zverejnila svoje ranné pokusy vo forme elektronickej zbierky na stránke časopisu iLeGaLiT. Ďalšie, už dospelé verše publikovala v časopise Divoké víno.
Jej skromný začiatok (e-book je zadarmo) budí vo mne sympatie. Výhodou takéhoto debutu je vyhnutie sa možnému sklamaniu, lebo elektronické verzie začiatov nebývajú zvlášť kupované. Mladá poetka sa tým nekonfliktne dostane do povedomia čitateľov tohto žánru, ktorý netrpí prehnane veľkou mediálnou odozvou.
Mojmíra zverejnila 40 básní pod názvom „Holičstvo spomienok“ , v ktorých filtruje svoje pocity. Sú to mikropohľady na zážitky, ich stručnou rekapituláciou sa pokúša nájsť seba samu, očistiť, vyjasniť svoje názory. Veľmi typický zámer začínajúcich básnikov.
Bolo by alibistické povedať, že tento prvý pokus je dokonalý od začiatku až do samého konca. Pri pozornom čítaní sa nájdu viaceré slabšie miesta, niekde formálne prešľapy a inde myšlienky príliš hlboko vnorené do básnických obrazov sa stávajú netransparentnými.
Mojmíra však nakoniec našla svoj štýl. Stačí sa držať tejto Ariadninej nite v labyrinte prvotných pokusov a vznikne kvalitná druhá zbierka. Tu mám na mysli špeciálne jej dve básne, v ktorých sa ako poetka už zrodila. Čisto subjektívne, myslím, že sa na nich dá vybudovať ďalšie básnické dielo.
V básni na strane č. 15 čítame bezchybný voľný verš:
„už viem nechať veci padnúť
lesklé obavy
priateľstvá na predaj
tridsiati judáši
už viem ako padnuté
nechať ležať
Zákaz zbierania!
keď niečo ľahko strácaš
je v tom sloboda. „
Tu sa autorka oprostila od niektorých chýb, zistila, „ako nechať veci padnúť“, presne tie, ktoré nepotrebuje mať v básni. Tieto „zbytočnosti“ sú viditeľné hlavne v prvej desiatke básní zbierky. Ale toto je naozaj čistý produkt.
V poslednej básni zbierky zisťujem tú istú štýlotvornú prácu so slovom, čistokrvný voľný verš bez genitívnych metafor a gramatických združených rýmov. Cítiť z neho precíznu sebakritickú prácu čerstvo dorastenej uctievačky Erató, ktorá vybrúsila dobrý nápad ako briliant.
Holičstvo spomienok
„hovoril mi že je holič spomienok
prajete si zostrih nakrátko?
nebojte sa
spomienky znovu narastú
dnes je v ponuke aj preliv
možno zafarbiť skutočnosť
rozprával bez prestania
ja sa sústreďujúc
(cvak cvak cvak)
zvuk strieborných nožníc
šteklenie na lícach
a nitky na zemi
strihal najmä také
čo mali rozštiepené pocity
a takto sa prestrihal
až k veciam minulým
(ľad dych dym)
na kožu spomienky
o ktorej nevravím
len znovu zjaví sa
v tvári soľ života
a majster remesla nehľadiac strihá
tak ako ste spokojná?
svet tiež
dnes kráti všelikde
(sen vzťah aj emócie)
nedlhé strihy sú v móde
a hlavne nerastú...
Koho baví sledovať vývoj tvorkyne cez neisté začiatky k dokonalým dielkam práve dozretej poetky, ten nech určite číta. Mám na mysli nielen nezaujatých možných kritikov ale aj ambicióznych začínajúcich veršotepcov, ktorí sa v Holičstve spomienok môžu naučiť ako sa učesať a pritom nezosmiešniť... Držím Mojmíre palce a teším sa na druhú zbieku básní čo najskôr.
text Ľudmila Balážová-Marešová
citácie básní Mojmíra Némethová
Holičstvo spomienok - http://casopisilegalit.wordpress.com/2014/06/01/mojmira-nemethova-holicstvo-spomienok/
Copyright:
Text © Mojmíra Némethová
Illustrations © Miroslava Vávrová
Design & Layout © Lucia Bizarretová
vydal iLeGaLiT
Komentáre