Bookzin

Menšia recenzia na debutovú zbierku poézie mladej nádejnej poetky Mojmíry Némethovej napísaná v lahodnom letnom vetríku na námestí v Starej Bystrici pri silnom espresse a v požadovačnej spoločnosti maltézáka, ktorému nechutili keksíky ku káve, lebo má radšej vôňu piva a cigaretového dymu a pri lenivej obecnej wifine.

Čítajte slobodný obsah časopisu iLeGaLiT. Jeho obsah je zadarmo a nestraší v ňom Piano.

Karel Kryl sa v roku 1968 stal veľmi rýchlo ikonou. Jeho nepoškvrnený štít človeka aj umelca vytrval dodnes. Viem, že každá jeho formulka vychádza z opravdivého preciťovania, že tento umelec nerobí podfuky na poslucháča. Jeho zbierku novinových príspevkov z rokov 1990-93 je preto možné čítať bez strachu, že tam človek narazí na manipulatívne spôsoby mediálnych predátorov. Pred revolúciou sa mi občas podarilo nerušene počúvať jeho rozhlasové politické komentáre. Dnes čítam jeho knižku Země Lhostejnost a dokážem si ju myšlienkovo spracovať s nadhľadom, ktorý mi v pozitívnom zmysle chýbal v jeho prípade celé desaťročia.

Rozhovory Truffaut-Hitchcock(recenzia) Držím v rukách knižku o filme, v ktorej sa zasvätene zhovárajú dvaja velikáni kinematografie na pomerne rozsiahlej ploche papiera. V šestnástich kapitolách je obsiahnutý svet filmárskych obrov, ktorí určovali tvár filmovej tvorby v 20. storočí.... RECENZIA.

Rozprávanie pre všetkých fanúšikov japonskej literatúry o knižke, ktorá sa cez pero Antonína Límana pokúša priblížiť čitateľovi japonskú dušu, umenie a filozofiu, korigovať niektoré nepochopenia západného myslenia a čosi naučiť amatéra, ktorý má rád japonskú literatúru.

Martin Chudík: Ukryté v dotykoch. Mladý tulák v krajine citov nám ukázal, čo posledné roky ukrýval v dotykoch. Recenzia na tvorbu nášho vytrvalého spolublogera martinsa.

O tvorbe Lucie Bizarretovej, ktorá bola aktívna aj na Blog.sk, no odišla, aby si založila vlastný web. Medzitým sa z nej stala plodná autorka publikujúca v českých a j slovenských médiách.

Prípad, keď sa nudná téma stáva besteselerovým opusom. Knižka vyšla v roku 2012 v češtine, zaregistrovala som ju v septembri 2013. Napínavo spísaný dej skutočných udalostí. Žiadna nuda.

Román španielskeho prozaika, z ktorého by mohol (teoreticky) ťažiť aj taký Dan Brown, vyšiel v španielskom jazyku v roku 1993. Arturo Pérez-Reverte vytvoril veľmi typickú dejovú štruktúru, ktorá by mohla byť kľudne vzorom pre napísanie ktoréhokoľvek Brownovho diela. Sú aj takí, ktorí tvrdia, že o túto novú dejovú stavbu sa zaslúžil premiérovo Umberto Eco v románe Meno ruže, no ja som čítala oveľa skôr veľmi podobne koncipované dobrodružné romány mládežníckej literatúry. Tu spomínaný Dumasov klub napísal však Reverte predsa len iným štýlom. Jeho talentovane zvládnuté opisy a psychologické črty vložené do deja umiestňujú tento opus na vyšší stupienok spisovateľského "métier", než sa nachádzajú Brownove bedekre, i keď Ecove najlepšie diela neprevyšuje.

Umbertov Ecov sírnatý kúpeľ myšlienok

Recenzia, tentoraz bez medových motúzikov.

Prvý krát po desaťročiach som čítala arabského - egyptského autora a bola som prekvapená...

Obrovité dielo „Píseň ledu a ohně“ ma zaujalo. Pekne štrukturované podľa jednotlivých postáv príbehu, uhrančivo vťahujúce postupne čitateľovu pozornosť ako obeť do močiara. Tak sa stane, že zrazu číta čosi, čo nikdy predtým nemusel, totiž krvavú sadofantasy utopenú v hnise, krvi a nemŕtvolách.

songovanie

oné, reakcia

recenzia

opäť konečne haiga