Bookzin

Napriek tomu,  Kryl  -  statočný človek sa opakovane púšťal do vysvetľovania,  nie výchovne poučujúco, ale pomocou názorného opisu reality. V jeho politických fejtónoch a úvahách cítim odovzdanú snahu čosi napraviť, vysvetliť, i keď bez nádeje, no tvrdohlavo napredovať k stanovenému  cieľu. Ich myšlienkový obsah nie je bojovne kritický, jeho jemný štýl spojený s cieľavedomou zaujatosťou a klasicisticky vznešenou českou štylistikou je nevtieravý. V súčasnom postmodernom literárnom a žurnalistickom virvare by znel staromódne.

Jeho porevolučný pokus vmiesiť sa do disidentskej elitnej politiky skončil roztržkou s hlavným havlovským prúdom chartistov, dokonca tak natvrdo, že ho česká tlač odmietala publikovať a rádiá hrať. Jeho otvorené aj symbolické narážky na havlovský kult osobnosti spôsobili, že ho uverejňovali len niektoré okresné noviny bez náležitej reklamy a vysokého nákladu. V Prahe dostal odporúčanie, aby sa držal radšej svojej gitary.

Preto bolo preňho povzbudzujúcim osviežením,  že na Slovensku našiel aplauz starších aj novších poslucháčov, ktorým sa mohol osobne privrávať na koncertných pódiách čítaním svojich politických úvah. Boli to texty, ktoré nepísal bojovný mediálny terminátor,  boli písané srdcom človeka žijúceho od šesťdesiatehodeviateho v exile s ideou slobody a demokracie každodenne.

Ten, komu tieto komentáre nesadnú kvôli ich klasickej forme, si možno príde na svoje pri básňach, ktoré sú zároveň textami protestsongov s jasným smerovaním k politickému šansónu.  V nich je Kryl oveľa dôraznejší, alegórie politickej reality idú po hrane žiletky, ich emotívna údernosť presne namierená k vedomiu poslucháča. Niektoré alegórie a metafory sa pohybujú na hranici pátosu, čo bolo vždy Krylovou špecialitou a je to možné považovať za jeho originálnu známku pôvodu.

Prozaická časť pozostávajúca zo zážitkov z ciest, z koncertov a spoločenských podujatí tvorí osobný cestovný denník po poprevratovom Eštečesko-slovensku, v ktorom autor, v kontraste s poetickou časťou, stojí oboma nohami v realite. V týchto „neglosách", komentároch a fejtónoch však možno rýchlo vystopovať básnika, ktorý neodolal viazanému veršu, rytmus jeho viet v nich a dokonca aj rýmy stále smerujú k jeho poetickej a hudobno-folkovej tvorbe.