Bookzin

                                                                   Lesmiria

U Lesmirie ja osobne nachádzam obvykle jemné obrázky, hru s detailom, nie vždy jednoznačné, provokujúce fantáziu čitateľa na najrôznejší spôsob, subtílnu lyriku duše, ktorá si putuje od subjektu cez lístie, hmlu do voľného priestoru a zas naspäť, ako sa jej zachce. Báseň v podaní Lesmirie je hra s dvomi prvkami - žena a príroda, žena a tí ostatní... Je to subjektívna, tajomná, pocitová poetika.

1.      Aká je Tvoja motivácia písať?

   Ak mám odpovedať dostatočne na túto otázku, musím objasniť, čo pre mňa znamená poézia, moja básnická tvorba i spôsob písania, ku ktorému inklinujem.

   Básnická tvorba mi umožňuje nazrieť do svojho vnútra, pretaviť pocity, myšlienky, všetko, čo vo mne momentálne drieme, tlie. Dáva možnosť ponúknuť moje „oči" na videnie iným. Odovzdať tlkot bytia. Odhaliť štrbinu do mikrosveta a pritom ostať zahalená. Prekročiť hranice vysloviteľného.

   Umelecké prostriedky, ktoré využívam, nie sú len ozdobami pri vyjadrení myšlienky. Rada sa pohrávam aj s významom slov, rada ťahám čitateľa pod povrch skrytého. Dobrá báseň je podľa mňa viacvrstevnatá.

            Nové spojenia slov tvoria nové nečakané významy. Nútia nás uvažovať, pozrieť sa na svet inak. Možno iba oslepia. Možno osvetlia zmysel bytia, ktorého sa neustále chceme dotknúť, spočinúť na ňom pohľadom, pochopiť ho. Niekde som čítala, že poézia je ako ukazovanie prstom na mesiac. Je to spôsob, ako uzrieť svetlo v tme.

            Obľubujem genitívne metafory. Vždy sa poteším, keď slová zažiaria v nových odtieňoch, ak sa konvenčné spojenie zmení na originálne. Tvorivosť je podľa mňa dôležitým aspektom básnictva.

Obrazná reč umožňuje básnikovi zhustiť, zhutniť posolstvo do niekoľkých veršov, prípadne slov. A to všetko v spojení zmyslov i asociácií. Umelecká skratka v sebe ukrýva ohromnú silu i napätie, voľný verš zas akúsi ilúziu bezprostrednosti. 

2.      Koľko času venuješ napísaniu básne? 

Niekedy je to okamih, inokedy sú to roky, pretože niektoré básne či kľúčové pocity nechám odležať, dozrieť. Vraciam sa k nim, niekedy škrtám, prepisujem, inokedy dopĺňam. 

3.      Čo ťa inšpiruje?
Všetko, čo sa ma nejakým spôsobom dotklo, čo ma oslovilo. 

4.      Písala si už pod vlyvom alkoholu? 

Nie. 

5.      Navštevuje ťa Tvoja Múza často? 

Niekedy každý deň, inokedy si dá i niekoľkomesačnú pauzu. Myslím si však, že je tu stále prítomná, len ja nie som vždy ochotná dobre načúvať či porozumieť jej trilkovaniu. 

6.      Ak nepríde na rande, píšeš aj tak? 

Do tvorby sa nikdy nenútim. Niekedy je lepšie počkať, nechať pocitom voľný priebeh (lebo u mňa zohrávajú významnú rolu). Všetko napokon vypláva na povrch, keď nadíde ten správny čas. V opačnom prípade by takej básni chýbala skutočná sila prúdiaceho bytia.

7.       Pokúsila si sa o automatické písanie? 

Moje verše majú v sebe atribút autentickosti. Vytrysknú z hĺbky, z vnútra. Zároveň je ale ťažké posúdiť, čo plynie z podvedomia a na čo sa už podpíše vedomie. Obe sú neoddeliteľnou súčasťou môjho ja, teda i mojej tvorby. Hoci možno podvedomie je väčší diktátor, ale pripustí to vedomie vôbec niekedy? 

8.      Použila si už niekedy triky v tvorbe, napr. dadaistický štýl písania textov alebo lístočkový panelový systém praktizovaný vo väčšej skupine? 

V žiadnej publikovanej básni.

Lesmiria -  Len tak

Mliečny dych
                 ma zahalil  tajomnom.                
Cez štrbinu vnútra
kričím pološeptom
všetky záchvevy i zakrivenia.
Prstom sledujem
členitosť kôry.
Utopená v mäkkosti
bojím sa vynoriť.
Obvíjam sa oparom
a váham.
Prúdim miazgou
a nechávam sa unášať
len tak povetrím.
Závoj hmly sa roztápa
a ja miznem s ním.