Zuzka Rozprávkarka
V prípade tejto obľúbenej, nielen blogovej autorky, ide už o certifikovanú vysokú poéziu preverenú našou profesionálnou literárnou kritikou a čitateľmi. Vyšli jej dve zbierky básní / Madona v hmlách a Opakovaný záber/ a stále píše...Zuzka Rozprávkarka sa nám tu zjavila a poskytla benefit vo forme Malej školy poetiky. Je dobrodinkou všetkých blogerských talentov, vie sa pekne o nich vyjadriť a povzbudiť ich do ďalšej tvorby. Popritom stále píše a pripravuje ďalšiu zbierku poézie...
Zároveň ale musím oznámiť, že Zuzka Rozprávkarka uzatvára tento výber poézie, ktorý sa dnešným dňom končí, lebo editorka je poverčivá a v piatok trinásteho radšej nepublikuje. V sobotu štrnásteho bude opäť deň venovaný poézii...
1. Aká je tvoja motivácia písať?
Som erupčný tvor a písanie je pre mňa niečo ako výron, proste väčšinou to ide samé, len musí prísť prvotný impulz. Je to niečo podobné, ako pri láske na prvý pohľad - pocítiš úder v žalúdku - a extáza je na dosah.
2. Koľko času venuješ napísaniu básne?
To je individuálne. Niektoré básne brúsim veľmi dlho, aj niekoľko týždňov, najmä keď robím viazaný verš. Voľný verš dokážem napísať za pár sekund, lenže tam je to zas o originalite myšlienky a obrazu, musí ma niečo zaujať svojou odlišnosťou, inakosťou.
4. Písala si už pod vplyvom alkoholu?
5.V prípade, že áno, aké dojmy máš z písania
v triezvom stave a aké v mierne alkoholizovanom?
Žiadne... (alkohol). Ja sa viem dostať pod hladinu vedomia samotným písaním, najmä keď tvorím rozsiahlejšiu dejovú líniu. Vtedy strácam súvis so svojim vlastným ja, s prítomnosťou a skutočnosťou a naplno sa sotožňujem s cítením a vnímaním svojej hlavnej hrdinky/hrdinu, takže prežívam niečo ako pretavenie svojej osobnnosti do inej individuality a zvyčajne aj inej časovej roviny (kedže sa v hojnej miere venujem historickému románu).
Moja múza je veľmi všetečná, občas si ku mne prisadne a drží sa ma ako kliešť povedzme v kuse pol roka, lenže potom ,,zdrhne" a neukáže sa ďalšie tri roky... Najlepšie sa mi píše, keď je do mňa prisatá a zažratá, keď sa ako ten kliešť prevŕta až do mojej krvi a rovno do nej mi diktuje, čo písať.
7. Ak nepríde na rande, píšeš aj tak?
8. Aké máš dojmy počas písania veršov v stave bez inšpirácie? Juj, je to skvelý čas, lebo vtedy zvyčajne oddychujem. Keď mám inšpiráciu, teda svoju múzu na krku, tak je veľmi otravná a nedá mi ani dýchať, budí ma v noci a celé hodiny ma drží za klávesnicou, povedala by som, že aj dvanásť - šestnásť hodín v kuse. Tak som vždy nakoniec rada, keď je dosýta nacucaná, odpadne a dá mi na pár týždňov pokoj.
PROLÓG /z básnickej zbierky Opakovaný záber/
Je soprán vetra v ruži.
Nepýtaj sa ma.
Mám ťa rada.
A jeseň ako stvorená
pre nás dvoch.
A dozrievanie dužín.
Úzky je priestor
okolo mojich nôh...
Únavu zložiť na prah
a vstúpiť ešte bosá.
Tma bude hustá
ako v komíne.
Tesne ma k sebe privinieš.
Do rána bude padať rosa...
Poznámka autorky: Opakovaný záber je celý poetický cyklus, vlastne ponáška na Tristana a Izoldu, ,,reinkarnovaných" do mňa a mojej niekdajšej lásky. Písala som túto zbierku počas vysokoškolských štúdií.
Komentáre
Hm, prišlo mi na um, keď som tak čítala tú báseň,
Brúsenie básní je niekedy zaujímavejšie, ako jej písanie.
Tak teda neví, naplnění Tristánem a Izoldou sem si představoval trošilinku jináč.
Osobně bych ten opakovanej záběr jako moc nevopakoval.Ale je to jenom moje, individuální přesvědčení.Mě to dozrávání dužin moc neoslovilo. Nejvíc mě oslovilo, že mám Tě ráda.
Jinak je to jako poskládaný z roztrhanýho milostnýho dopisu, neznámému vojínovi.
Necejtím z toho duši, svojskosť okamihu stvorenia,príde mi to vyumelkované, všetkým napriek rozorvané do opticky ponižujúcej podoby básne.
No a hustá tma v komíně mě úplně rozhodila,že neprekročí bosou nohou únavu na prahu, tož jej věc, ale že do rána bude rosa, to asi přes léto se vyskytlo.Ale v rádiu dávali, že ráno bude pěkná kosa.
opakovaný záber je zbierka,
Miťko, no ano, je to ako roztrhaný dopis pre vojáka,
Proste o pocitoch dvadsaťdvaročného dievčaťa, ktoré stráca svoju lásku.
Keďlásku nájdeš, píšeš inak. A ako sa píše, je to Prlóg, čiže úvodná báseň celej zbierky, niečo ako jej kľúčik. Vstupuješ dnu, je tam tma, ako v komíne, nevieš, čo ťa čaká... Tajomstvá... Há, viac ti nepoviem! :-)))
Očúvaj, Pohádko, vnímavá,
Kdyby jsem mohl přečíst i další věci, možná bych se poopravil. Teď se cejtím spíš jako po popravě, klidně mě pooprav, můžu se zmejlit. Šak vod teho sú , nebodaj aj mejly.
Skrátka, na jeden Prológ mi to příde dost jako vošizený.
Tak jo, ošizený, neošizený, tma, netma, svetlo, nesvtelo,
Kde je Prológ, je aj Epilóg, ale ten je dlhý, radšej som ho sem nedávala. A ono je to celé dlhé, pretože je to poema, a preto musel byť kľúčik taký maličký. :-)))
ach rozpravkarka,
Áno, Kordélia, je to tak, keď vidíme svojich blízkych vstupovať na tú cestu, ktorá vedie do nenávratna,
Kordélia, Pohádko, abych nebyl furt za zlýho ,
Jen tak, Kordélie, z voleje, možná pro potěchu, Pohádce pro neplechu, protože jí takovou pohádku jsem uchystal, že až. A na tydlencty literární víkendy bude jezdit do Trenčína, tu máme vo čem, aby ste si nemysleli, že nějaká periferie Bratislavy, nebo co.Tady byla, prosím vás pěkně, i krásná Fatima, pravděpodobně orientální typ ženský, s Omarem, teda jestli byl zrovna Šarif, to nevím, ale byl prej moc hezkej. Paní průvodčí to vraveli. Teda průvodkyně, já s tu slovenštinou mám furtom neporádek.
Aj velikej voheň sme tu měli, ale to som tu ještě nebydlel. To bylo někdy vokolo třináctího století, někdo mě vopraví. Já s tím vopravdu nemám nic společnýho. I když kouřím.
Miťulečko, ako by si ty mohol byť za zlého, aj keď máš podrezaný jazyk?
Tož se nediv, Pohádko, jak chceš medvěda na iglů přemluvit?
Jinak Ti neumím poradit. S týma vlasáma Tvojima něco pořešíme, ale až na jaře. Teď je to diskutabilní, protože Ti je méďa pocuchá, chovati se budete bujaře, jen musíš dávat bacha. I medvědi potřebujou chvíli na vodpočinek:-)))
Miťulečku a načo mi bude medveď bez iglu, ha? Rozcuchané vlasy
Pohádko, to si ale úplně blbě!
Eště tak Tě vidím s nějakým chalanem s medvědem, na marnost nedej, rozcuchaná můžeš působit i romanticky.
Miťásku, ale tomu môžem skákať po hlave a bujarému nie! :-)))
Bujarému skákati se nedoporučuje, raději starému.
Miťásku, ale teraz neviem, či si len taký obyčajný brumko, grizly, či medvedík panda...
rozpravocka a mitko,
Kordelia, ak si sa v tom smutku, ktorý máš, dokázala usmiať,
A ja som že báseň?
teraz mi to došlo...Tristram a Isolde je ten šialene smutný príbeh
Bookzině, takhle, já teda Rozprávku nezastávam, šak na rováši teho má, že až:-))
Že aby sme po meči nevymreli.
Tak to enem tak, na dovysvetlenie.-)))
Áno, Čokomilka, je to aj o tom meči, a o mladom a starom,
Hm, tak nejako je to aj v tej mojej poeme. Trojuholník.
Miťásku!!!! Čože mám na rováši, ha?????
Miťásku!!!! Čože mám na rováši, ha?????
hmm.. vidim,že ti to meno prischlo.:)))
och.. kruci.. ospravedlnujem saaaaaaaaaaa..
do kuta idem..
Zuzka...
Ellie, a čo sa ospravedlňuješ? Však je to dobré meno,
A z kúta už aj von, len pavučina tam na teba sadne.
Martuš, áno, najlepšie sú veci, preverené časom, preto som
to nie za meno..
Tak nech sa Ti darí naďalej...
Ellie, potrebuješ výprask s metlou????
nemyslím,že by pomohol..
len som zvedavá na tých VŠETKÝCH poétov spomenutých v malej škole..:)))
ups.. vlastne.. ja nie som dáma..:)))
zuzana.. neťahaj ma tu už.. nerada by som pokazila tvoj deň na bookzine..ozaj to bol omyl...
ešte raz..ospravedlnujem sa..
A tu si asi nějaký medvedík osvojil moje IPéčko. Nějakej brtník, méďa brumla, nebo přímo hajzl!
Jsou tu magici, hajzli, co se dokážou nabourat .
Všicni vědí, že píšu převážně česky, tak si to srovnejte! A nenechám to tak!!! To si pište hackeři medvídkový!
A zapomněl jsem, píšu adminům!
Divný, celý je to divný.
Moc divný.
unforgiven
…Nemôžeš pochopiť príčinu a následok niečoho čoho nie si priamym aktérom, ale len prizerajúcim sa. Vyšší program automaticky prispôsobuje nižší program svojim potrebám alebo ho podľa potreby prekopíruje či výmaze…
moj sukromny email d.kyrcz@chello.sk
pekny den,
p.s. chybate v mojom svete Dannyl