Bookzin

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

silvestrovské kva-kva

recenzia románu Moskva-kva-kva je súčasťou textu.

Dnes, posledný deň roku 2009 musím vykonať symbolickú úlitbu tomuto blogu, ktorý bol svedkom viacerých úspechov a drobných trapasov.

Ďakujem všetkým jeho prispievateľom, ktorí ochotne a s dôverou v moju osobu poskytli svoje diela aby mohol bookzin naplniť svoj zámer byť tak trochu literárny. Všetkých mám rada a budem ich čítať i keby by som odišla z tohto slobodymilovného webíku.

Chcela by som na záver roku venovať pozornosť spisovateľovi, ktorý stvoril prvý ruský historický thriller, čo som v celom svojom živote čítala. Je to Vasilij Aksionov a jeho "Moskva- kva-kva".

Posledné kapitoly boli také akčné, že som si zabudla namáčať medovníky v červenom chianti. Preto sa románu venujem aj tu.

Vasilij Aksionov opustiac rodnú macochu ZSSR v roku 1980 odišiel kdesi, kde je teplo a džez je dovolený. Do Brazílie. Tu pretvoril a predžezoval posledné dve päťročnice pred pádom kremeľských Gorbiho štruktúr, preto si myslím, že získal potrebný autorský nadhľad, aby mohol stvoriť dielo reflektujúce éru vodkového impéria.

Dej románu nie je ukotvený charizmatickou protagonistkou či bohatierom. Jeho stredobodom je budova. Je to mrakodrap - klon Empire State Building. Stojí na sútoku riek Moskva a Jauza.  

Autor uvádza čitateľa do deja spočiatku klasickým tempom, ktoré mi pripomenulo dej opery "Maškarný bál" od Verdiho. Úvod, opisy postáv, zápletka, peripetie. Nakoniec sa takto valčíkovo Aksionov pretancuje do poslednej tretiny, kde to zrazu roztočí v divšom dych vyrážajúcom džezovom rytme bez pauzy.

Je mi jasné, že takéto čosi mohol napísať len účastník tých stalinských kŕčov, reálie a detaily by si nesovietsky autor nemohol vymyslieť ani naštudovať.

Preto je román šťavnato a uveriteľne antistalinský, ruský, no zároveň i žalujúci i keď v ľahkom štýle bez emocionálneho apelu na čitateľa, ktorý si môže s triezvou mysľou a bez nepríjemného nerváku odžiť spolu s húfom postáv to, čo my obvykle nazývame stalinským peklom a či otrokárskym gulagom. 

Všetky nitky príbehu sa prepletú v poslednej tretine, ktorá dospeje ku grotesknému zveličeniu hlavne vtedy, keď sa z kanálu pri mrakodrape v strede Moskvy vynorí postava maršala Tita... Krátka scéna v ponorke pod hladinou rieky Moskvy je už len malou svetlicou v ohňostroji absurdných či hyperbolických nápadov autorových.

Ešte chcem pripodotknúť, že zveličením sa tu chápe napríklad pobyt Adolfa Hitlera v sovietskom zajatí...tým chcem zvýrazniť to, že väčšina deja nesie znaky reality roku 1952-53 bez akýchkoľvek umelých zásahov do jej skutočnosti, zdajúcej sa nám európanom groteskná. Keď to autor odpáli a naplno využije svoje právo preháňať, zrýchľovať, zosmiešňovať a vstupovať tu i tam do rôznych žánrov - fantasy, sci-fi - má čitateľ pocit akoby utŕžil ranu sekerou do lebky.

Bola som príjemne prekvapená i príjemne ovplyvnená postmodernou ruskou literatúrou, čo sa mi doteraz zriedkavo prihodilo.

Šťastný a tvorivý Nový Rok 2010!

Nazdravie!

dielo: "Moskva- kva-kva", autor Vasilij Aksionov, vydavateľstvo :Albert  Marenčin", rok vydania slovenského prekladu-2008.

napísala pre


RECENZIE | stály odkaz

Komentáre

  1. Čokomilko, děkuji Ti za Tvou, bezesporu, záslužnou práci,
    pro zdejší komunitu. Jsi moc fajn, čtivá a celkově noblesní.
    Rok 1953 je pro mně srdcovka. Asi proto, že jsem se podařil narodit, zdravej, protože jinak by nás s mámou nevyhodili po třech dnech z vinohradský porodnice. A byla měna peněz. A s takovejdlema průserama se potýkám celej život. Ty sudičky to evidentně nezvládly jako v pohádce. Nevadí.
    Už si někdy připadám jako nějakej ajatoláh! Řeknu kupříkladu hovno, a všechno se posere:-))
    Moc štěstí na furt Ti přeju. Když máš štěstí, tak máš všechno!
    Miloslav
    publikované: 31.12.2009 17:50:03 | autor: Mito (e-mail, web, autorizovaný)
  2. Čokomilka, už viem, akú knihu pôjdem po Novom roku hľadať do kníhkupectiev.
    Vďaka, že si svoj blog poskytla na takých trapasníkov, ako sú literáti a ich práce. Sú citliví až strach, a vo vnútri krehkí a zraniteľní. je skvelé, keď stretnú takého človeka, ako si Ty.

    Všetko najlepšie do Nového roku!
    publikované: 31.12.2009 18:41:10 | autor: Rozprávka (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. Pohádko a tak nevím,
    nerad trapasím, i když se tomu asi nikdo nevyhne. Když už , tak pořádně!
    Já tady žádnýho literáta nevidím. Co by tu dělal, mezi náma amatérama, co si píšou svůj diář. Na to jsou jiné ustanovizně! Vydavatelství a tak, přece. Nerozumím Tvému komentáři.To jako, že vostatní co tu píšou jsou potřební, aby je někdo zachraňoval? No tak to pardon, to tu nemám co bejt. Protože mne nikdo přichylovat nemusí. Vohlídám se sám!
    publikované: 31.12.2009 22:23:31 | autor: Mito (e-mail, web, autorizovaný)
  4. Miťásku, ale veď to bolo myslené inak....
    Nevidíš, nevidíš, lebo nemáš ,,brejle"!. Však tu je každý druhý literát. Ale, aby si tomu trochu rozumel, tej mojej popletenej duši... Raz mi jeden (povedzme môj učiteľ) povedal: naozajstný spisovateľ je taký, čo, keď dostane facku, ju prežíva, akoby dostal päť, a píše o nej, akoby dostal desať.
    No a taký veru veľmi potrebuje nejakú priateľskú hrud, na ktorej sa môže vyplakať...
    Krásny prvý deň Nového roku, prajem...
    publikované: 01.01.2010 09:37:50 | autor: Rozprávka (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. Pohádko, dostal jsem přes držku tolikrát, že to už ani nepočítám.
    A víš proč, protože mám blok. Neumím někoho zabít v hospodě, nebo na ulici. Asi jsem jinej, Nevadí. Jsem zvyklej. Když nás cvičili musela týct krev, jinak jsi neabsolvovala. Matikářka vždycky, že co vám to udělali? Byli jsme v plynový komoře, slzela. Tak aspoň votevřete vokna! A proč máte monokl? Protože jsem byl demonstrant!
    Tady máš nůž, ty hajzle, a vyveď mne z tělocvičny! Když se Ti nebude něco líbit, tak mi ho píchni do ledvin.
    Jasně že jsem dostal přes držku lítacíma dveřma. Věděl to pedagog, věděl jsem to já, věděli to všichni, ale musel jsem jít! Však výuka je výuka!
    Ale hruď se vždycky sejde! Kde můžeš se i vyplakat.
    publikované: 01.01.2010 12:42:18 | autor: Mito (e-mail, web, autorizovaný)
  6. Hm, Miťásku, tak až ti stačí moja virtuálna hruď a virtuálna náruč, vyplač sa, koľko chceš!
    Ale mám veľké podozrenie, že vy, prieskumníci - spravodajci, ani plakať neviete. Ak áno, tak iba do seba, do vnútra. Po celý deň ste šašovia, ale večer plačete, tvár zamračená. A beda tomu, kto sa na vás potajomky díva.
    Ja som to raz urobila. Tu, na blogu. Odvtedy mi ten bloger strašne imponuje a zaraďujem ho do prvej blogerskej triedy, medzi svojich superkamošov.
    :-)
    Keby si sa pýtal, kto to je, neprezradím. To je prísne utajená misia.
    publikované: 01.01.2010 12:46:22 | autor: Rozpravka (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. To znám, Pohádko,
    vždyť před každou misí musíš do separace. Nikdo nesmí vědět. Jen Ty a Tvůj team:-))
    publikované: 01.01.2010 13:58:16 | autor: Mito (e-mail, web, autorizovaný)
  8. ehm, dala som sem koment a niet ho...
    mito, najlepsie je premazat si zle spomienky nejakymi prijemnymi...ist do kupelov, a tak. alebo chodit kde je kopec ludi,vino, nejaka sranda. alebo ist do prirody. alebo si kup psa. na vychadzkach prides veciam okolo seba pod povrchove zdanie. detaily su srandovno-trpke a da sa na nich zabavit.
    publikované: 01.01.2010 19:01:42 | autor: bookzin (e-mail, web, autorizovaný)
  9. Dík za radu, bookzine, ale né.
    Mýmu psovi, kamarádovi jsem slíbil, že bude jedinej! A s těma lidima je to to tak, že kašlu na ně. Ať čuměj!
    publikované: 01.01.2010 19:14:18 | autor: Mito (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014