Bookzin

Malá škola poetiky 

ÚVOD

Nejaký ten mesiac už brázdim po blogu Ak by som ho mala zhodnotiť z profesionálneho hľadiska, tak v mnohom zaostáva za inými blogovacími systémami. No v jednom má veľkú prednosť. Vykryštalizoval sa do silnej literárnej podoby, na rozdiel napríklad od blogu.sme.sk, ktorý je zameraný skôr spravodajsky a publicistický.

Túto svoju polohu dostal blog vďaka dvom fenoménom. Prvým je blogzin, vytvorený ako multiautorský blog zhruba pred rokom Hogofogom, ktorý sa do neho snažil systematicky vnášať poviedkové útvary. Druhým sú pre mňa osobne ďalší tvorivo vyzretí a autorsky silní blogeri, inklinujúci k literárnej tvorbe, publikujúci predovšetkým na svojich blogoch. Za všetkých môžem spomenúť Čokomilku, Jeanvila, MissEllie, Sooshn, Joahnie, Eneka... 

Neviem, koľkí z nich sa literatúre venujú profesionálne, iste však ich tvorba stojí za pozornosť aj mimo blogu. Niektoré dielka sú natoľko zrelé, žeby ich autori pokojne mohli zaklopať na dvere vydavateľstiev.  

Keďže fotografii príliš nerozumiem, nejdem sa venovať silnému zastúpeniu blogerov – fotografov, aj keď ma tvorba mnohých z nich oslovuje svojou atmosférou. Moje hodnotenie by asi bolo subjektívne. 

Čo si však zaslúži pozornosť, je básnická tvorba na blogu. Tá má totiž veľmi široké spektrum, od slaboduchých veršíkových pokusov až po skutočne originálne a jedinečné diela. Mnohí z tých, čo sa venujú písaniu básní, možno nevedia, že poézia má svoje zákonitosti, podľa ktorej by mala vznikať. Pre nich, ale i pre všetkých ostatných, čo majú záujem, som sa rozhodla ,,založiť“ Malú školu poetiky. Budem sa v nej venovať nielen samotnej poetike, ale aj básnickej tvorbe najvýraznejších blogerov.

@ rozpravkarka 
 

Malá škola poetiky – 1. časť 

Keď sa povie báseň, väčšinou si predstavíme štvorveršia, končiace sa rýmami. Podaktorí, ktorí sa zaoberajú poéziou bližšie, idú v svojich predstavách ďalej a pod básňou chápu aj lyrické vyjadrenia pocitového stavu, nezviazané do pevnej formy. Zhruba povedané, poézia sa dá deliť do dvoch základných skupín:  

1. skupina – básne s viazaným veršom
2. skupina – básne s voľným veršom.

V dnešnej časti Malej školy poetiky sa pozrieme na básne s viazaným veršom. Ich hlavnými atribútmi sú rýmy a rytmus. Každý z nich bude potrebovať samostatnú kapitolu.

Takže na začiatok môžeme odhaliť niečo veľmi dôležité. Niečo, čo dáva viazanému veršu jeho skutočnú hodnotu. A to je RÝM. 

Možno ste si už všimli spojenie – gramatický rým. Čo je to?  Čo sa ním označuje? V poetickej ,,hantírke“ básnikov sa mu hovorí aj ,,lacný“ rým. Je to proste niečo, čomu sa profesionálni básnici vyhýbajú ako čert svätenej vode a pre čo mnohé vydavateľstvá vracajú básnikom rukopisy. K takémuto typu rýmov patria tie obvyklé spojenia, ktoré často kazia kvalitu básní na blogu. 

Ako príklad uvediem obľúbeného blogera – Anubisa.  

Myšlienky túžbou opité, 
vášeň citmi sladená. 
Lono slasťou rozvité, 
a spomienka perou hladená. 

Spojenia: opité-rozvité, sladená-hladená sú presnou ukážkou gramatického rýmu, kedy básnik, ktorý má očividné nadanie a hĺbku videnia, narazil, alebo sa zastavil na ,,technickom“ probléme poetiky.  Hodnotný rým sa hľadá ťažšie. Nesmie byť zhodný v rode, prívlastku a v páde. Anubis má však aj kvalitné rýmy, ktoré stoja za ukážku: 

Kry rvú moje telo, 
kúsky mäsa visia na pichliačí. 
Bežím ďalej smelo, 
no osud mi v behu stačí.

Spojenia telo-smelo, na pichliači – v behu stačí ukazujú, že ich autor sa vie pohrať aj s pádom a rodom.

Peknú prácu s rýmami odviedol Martin, ktorý za desať mesiacov svojho účinkovania na blogu poeticky veľmi vyzrel. Z jeho básní vyberám štvorveršie: 

Ševelí ticho, nehlučne

v zabudnutí pavučiny,

svojím spevom pripomína

nesplnené sny a činy.

Pri práci s rýmom tu Martin dokonca načrel aj do niečoho takého, ako je arytmia. Z blogeriek je rýmovo prirodzene nadaná MissEllie. Jej tvorbe sa však chcem venovať v inej kapitole – pri nepravidelnom viazanom verši.

                                   pokračovanie- 2.lekcia