Bookzin

                                       predošlá časť

Nesnaž sa spomenúť, jej blízkosť, pohľad na ňu, ona sama, premočené nohavice, tá hmla, teplá voda, všetko reálne, ale nereálne zvláštne ti bude odpoveďou na všetko. Túžiš a ak túto túžbu nechceš stratiť, nezamýšľaj sa nad cenou, tak vlastnou ako nad jej, či nad cenou, ktorú si musel zaplatiť. Ak sa vzdáš tohto poznania, už teraz ste svoji.

Ďalej to je len potešenie a žraločia vášeň, ktorá síce možno zabije, ale ak nie, tak silnejšiu ťažko zažiješ.“ zmenil výraz tváre. „Usmeje sa, prekríži nohy a ľahne si do vody. Rukami opíše veľké oblúky až kým si o pravú neoprie hlavu. Bude tam ležať pred tebou jedna nahá prekrásna žena, bez slov len s tajomným pôvodom.“ Hovoril príťažlivo. Musel som si utrieť oči.

             „Sedím pri jej nohách. Pozerám na svoje a zisťujem, že aj tie moje sú v čomsi pekné. Z tej polospánkovej polohy na mňa stále pozerá.“

             Telo dievčaťa žiarilo čistou bielou. Na nohách mala trochu nalepenej trávy, ktorú pri behu rozsekala. Kropaje vody jej stekali späť do vody. Trochu zosmutnela, aj on zosmutnel, akoby povedal niečo zle, ale skôr to bolo kývnutie rukou a pokrčenie plecami, ale akoby povedal, že ľudia sú už raz takí. Telo, čo už nie je v jeho mysli telom. Prvýkrát čo sa rozšíril mimo to svoje.

             „Prvý. Zrazu viem, že sa jej môžem dotknúť, pretože dotknúť sa jej, je ako dotknúť sa seba. Zdá sa mi, že mi patrí, to predsa nie je možné, aby sa mi taká krása poskytovala úplne sama. Musela utrpieť záväzkami, ktoré ju zviazali, ako jej myseľ, tak aj jej telo a niečo zo svojho života v jednej chvíli obetovala.“

             „Si naivný a hlúpučký. Obetovala svoju nekonečnú snahu pochopiť vlastnú hodnotu. Pred tebou nie je len jej telo, leží tam pred tebou jej detstvo, jej dospievanie, jej večné tušenie, že je niečím výnimočná. Leží tam pred tebou presne to dievčatko, ktoré sa raz niekomu narodilo, ona nie je z hmly! Jej póza odovzdania nie je zmyslovým výplodom chvíle, nemysli si! Učila sa to. Učila sa to tak ako spoznávala svoje telo, ako prichádzala na to, že jej vlastné dotyky sú zrazu cestou objavovania. Bola však príliš krásna na to, aby dokázala so svojou krásou držať krok. Tak ako tvoja túžba nedokázala držať krok so sebakontrolou.“

             „Toto si neviem predstaviť. Stále na ňu pozerám o ona mi asi číta myšlienky, lebo zvážnela. Je mi jej ľúto. Nie v zlom, ľúto ako nad nevinnou obeťou. Nemôžem si zobrať vášeň, ktorú mi ponúka.“

             „Chceš jej ukázať jej hodnotu? Ibaže to hovorí rozum, emócie, ktoré sú pre teba žiaľ už stratené, sú na prasknutie. Prestávaš chápať túto prítomnosť. Budúcnosť s minulosťou sa ti už dávno stratili. Neexistujú dôsledky ani príčiny tvojich činov, existujú len oni sami a to čo so sebou nosili. Hľadal si zmysel v inom, ale v ničom nie je väčší než v tom dotknúť sa jej. Bolí ťa telo, takú bolesť si nikdy nezažil. Nepomôže ti utekať a kričať, aj keď to jediné ti pomôcť mohlo. Ešte raz sa spýtaj na svoju hodnotu a zároveň chci jej vášeň!“

             „Pomenujem tú bolesť! Odopieram si ju? A ona o tom ani netuší.“

             „Pomenoval si ju, ale nič z toho, keď to bolo len slovo. Slovo, ktoré tu a teraz stratilo zmysel! Márne budeš v pamäti hľadať spomienky na ten veľkolepý cieľ o odopieraní, nebudeš ho vidieť, stratil sa ti. Priveľa si sa pýtal.“

             „Sadla si. Nakláňa sa ku mne a sadá si mi do lona. Nohy si kríži na mojom chrbte. Silno sa tisne ku mne celým svojím telom, aj rukami a okolo krku ma ramenami silno objíma. Hlavu si prikladá ku mojej a ostáva tak, v napätom objatí. Chvíľami sa pohne, ale len veľmi jemne, akoby chcela byť ešte bližšie než sa dalo. Z jej tela kvapká na moje voda. Cítim to akoby sme splývali v jedno. Po chvíli som jej objatie opätoval. Najprv len tak bojazlivo skúšam ako silno ju môžem objať. Až keď vo svojom objatí cítim svoju silu, keď si ju ním ešte viac približujem, až vtedy je to ono. Tu som ju počul prvýkrát - jemne uspokojene zamrnčala vo výdychu a opäť asi zatvorila oči.“

             „Je úplne bežné, že ľudské kvality sa prevalcujú jemnocitom, láska bezradnosťou a zmyselný život nudnou banálnosťou. Je to tak bežné, že aj ty a ona ..“

             „Jej silné objatie trochu povoľuje, ale vôbec nestráca na kráse, priam nadobudlo nový rozmer, nežnosť.“ začala sa ma dotýkať úplne jemne. „Hladím ju a zároveň cítim ako hladím seba.“

             „Z dlaní vedú jemné žilky, ktoré prenášajú dotyky do celého tela. Ak si jemne prejdeš po vlastnej dlani až ku koncu ktoréhokoľvek prstu, pocítiš pichnutie v genitáliách. To sa len obnovila tá cestička, ktorá drží ľudstvo pokope, inak by dotyky boli len z pokory a slušnosti k druhému. Keď pocítiš dotyk na chrbte, možno to už nebude jej dotyk.“

             „Cítim na chrbte dotyk. Otočil som sa a skoro som sa pri mojom pleci dotkol novej tváre. Rovnako mladé dievča ako to čo mi leží na ľavom pleci, rovnako krásne, rovnako nahé. Z ničoho nič sme sa ocitli tak blízko. Ešte trochu bližšie a už by som ju videl rozmazane. Pozerá mi rovno do očí a má v nich úsmev, tichý, tajomný a mocný. Približuje sa ešte viac. Dáva mi na spánok bozk. Bol .. bol?“ nevedel som nájsť slová. A už je to tu. Slová sa mi strácajú.

„Teplé a vlhké pery, azda som tam cítil aj jej jazyk. Neviem. Začínam upadať do bezvedomia. Trvá to dlho, predlho. Asi cez nich do mňa vsakuje morfium. Srdce sa mi silno rozbúchalo, ale nebolí to ako pri strachu, skôr ma to uspáva. Ani som si nevšimol ako sa ku mne prikradol ten obrovský had a čiastočne sa okolo nás obvinul akoby bdel nad našimi činmi, ktoré mal teraz neuveriteľnú moc potrestať.“

             „To dievča s hadom čo sa takto prikradne odzadu, je analóg toho čo ti sedí v lone, avšak povahou hada. Väčšina ľudí sa jej bojí, dokonca aj väčšina zvierat má pred ňou vrodený rešpekt. Je v istom zmysle obávanou. Nedá sa ľahko uloviť a keď, tak to niečo stojí, niekedy aj život. Nemysli si, že ju môžeš mať a už nikdy nepomysli na to, že si to bol ty, kto ju pritiahol. To sa radšej presviedčaj, že ťa prišla zabiť. Ona si je dobre vedomá tejto ťažkej cesty k nej a aj keď k nej cesta nemá byť prečo taká ťažká, ona vždy bude viac ignorovať než všímať si záujem o ňu.

                                          pokračovanie 

 © Siajen