KameliaB
Blogerka, autorka prózy i poézie, veľmi talentovaná po- zorovateľka sveta, ktorý sa hýbe i stojí, mlčí i rozpráva. Je to cítiť z každého riadku jej poviedok a novely „Zostaň so mnou“ uloženej na osobnom blogu.
Jej príbehy sú jemné ale hlboké sondy do pováh, do bežného potýkania sa s realitou vzťahov, nielen medzi mužmi a ženami, ale i medzi deťmi a rodičmi, starými a mladými.
Poviedky sú najčastejšie rozprávaním o stretnutiach a miestach, o vzťahu manželskom ošúchanom a zvetrávanom časom.
Príkladom je poviedka „Kocúr u starožitníka“.
Bola publikovaná na kolaboratívnom blogu Blogzin. Časť dvojice, doktor Sičák, je výrazný egocentrický podivín, ktorého KameliaB vykreslila so zrejmou chuťou a znalosťou jeho predobrazu.
Poviedka môže slúžiť ako modelová situácia v mnohých manželstvách, kde muž hrá dominantného predátora a rozumná pani manželka submisívnu kulisu. Submisivita sa tu nakoniec zrúti a žena prijíma svoju sebavedomú podobu. Valér Sičák končí v akejsi jemnej kataklizme mimovoľného sebazosmiešnenia. Jeho zvalenie sa dolu kopcom mi pripomenulo zvalenie sa starostu do výkladu plného čokolády vo filme „Čokoláda“.
Autorka ovšem nie je zaťažená konfliktom medzi mužským a ženským elementom. Vidí ľudí okolo seba objektívom dobre zaostreným a realistickým, bez zbytočných deformujúcich filtrov. Láskavo a s humorom zobrazuje rôzne postavy odpozorované vo svojom okolí.
Pôvabná je črta „Margitka a nebožtíci“.
Humorne poňatá podobizeň Pištu, ktorý trúsi svoje múdra v šarišskom nárečí, dá síce trochu zabrať rečovému talentu, no s trochou snahy sa pred čitateľom objaví svojrázny fiškus z východu a úsmev na tvári čitateľa.
Pozoruhodné sú vtipné veršovanky a príbehy v šarišskom dialekte. Ponúkam vtipnú črtu „Cigánov hárem“.
KameliaB používa pseudonym a tak nevieme s istotou o nej tvrdiť nič, no viem, že pracuje ako lekárka niekde na východnom Slovensku, možno v Prešove. Odtiaľ zrejme pramenia jej skúsenosti a pozorovania rôznych pováh a temperamentov.
Teším sa na jej ďalšie črty, poviedky a možno i ďalší román, či novelu. Sála z nich humánne akceptovanie človeka v jeho mnohofarebnej rôznotemperamentnej a typovej mnohotvárnosti.
©čokomilka
Komentáre
;)))
Jajaj, zdieľam tvoju vysokú mienku o tvorbe KamelieB
Teším sa na jej ďalšie texty.
Jajaj, tiež si myslím, že by z Kameliinej tvorby
Treba
Baladina, majú si knihy, ktorých sa dožaduješ
Toto
Idem do kníhkupectva a mám problém vybrať slovenského autora. Možno chodím do zlých kníhkupectiev. Takže čítam zahraničných preložených, ktorí sú len česky, takže moja česká slovná zásoba sa poněkud lepší, slovenská nie tak :(
Preto milý vydavateľ, ktorý čítaš: vyhlasujem, že diela tu publikujúcich by zniesli papier. A veľmi si vážim, že niekto v materialistických časoch sa venuje písaniu
KameliaB patrí jednoznačne
zelenarusalka, isté je len to, že KameliaB málo publikuje.
Kiež by si mal pravdu Račan :-)
Ahojte, čitatelia blogu,
je to dobré, že si tu takto môžeme porozprávať, kto a ako, či dobre, či menej dobre, či ešte by sa dalo niečo lepšie, niečo navyše a tak všetko okolo toho.
Lebo ten, čo píše, čaká čitateľa. Ako herec, ktorý čaká diváka.
Ak čitateľa nájde, ak nájde dokonca veľa čitateľov, môže o sebe povedať, že je úspešný a môže sa cítiť ako víťaz.
Ako víťaz by som sa mohla cítiť, ak by som napríklad našla tu spomínaného vydavateľa. Ako víťaz by som sa mohla cítiť už aj tým, že ma čokomilka vybrala do svojho seriálu.
A práve v súvislosti s tým, mi napadá paralela z knihy W. Saroyana, ktorú práve čítam.
Saroyan uvažuje o tom, koho má Pán Boh rád: či toho, kto vyhráva, či toho, kto prehráva a či toho, kto ani neprehráva ani nevyhráva.
A viete, čo som sa dozvedela?
Podľa Saroyana Pán Boh miluje toho, kto prehráva, lebo ten podľa neho v i e, toho, kto vyhráva nemá rád, lebo vyhrávanie vraj robí z človeka b l á z n a (namýšľa si, že je výborný) a a za toho, kto ani nevyhráva ani neprehráva nedá Pán Boh ani deravý groš, lebo toho si vraj všímať n e t r e b a.
Čo si má z toho snažiaci sa smrteľník vybrať??
Zrejme to, že akékoľvek snaženie za pokus stojí.
áno, rusalka, viacej písať
škoda, že nápadov je veľa, len toho času tak málo
Ku Kamélii je veru hodno sa zatúlať :-))
Pre mňa majú Kaméliine prózy vysokú čitateľskú hodnotu.
KameliaB, viacej písať nie je len ako viacej trénovať
Vystizny
Už len to
Ono totiž niečo napísať, nie je také ľahké, ako sa na prvé čítanie zdá.
A napísať niečo naozaj dobré, výnimočne, niečo čo si ľudia radi prečítajú, je už naozaj umenie, to nedokáže hocikto.
A Kamelia to teda umí :)))))